|
 |
Ing. Nándor Litomericzky, autorizovaný architekt
Narodil som sa 9. augusta 1965 v Komárne. Po ukončení štúdia na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne (dnes Gymnázium Hansa Selyeho) a absolvovaní dvojročnej základnej vojenskej služby som od roku 1986 pokračoval v štúdiách na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Po zamatovej revolúcii sme tu v decembri roku 1989 s niekoľkými priateľmi založili Klub Miklósa Ybla združujúci študentov odboru staviteľstva z radov poslucháčov maďarskej národnosti. Diplom inžiniera som prevzal 12. júna roku 1991. Po ukončení vysokoškolského štúdia som pracoval vo viacerých projektových kanceláriách, v roku 1993 som bol jedným zo zakladateľov a spoluvlastníkov Ateliéru Proform. Od roku 1996 som členom Slovenskej komory architektov. Od roku 1997 spolupracujem s Petrom Vargom, s ktorým sme položili základy novej architektonickej kancelárie s názvom Ateliér Európa. V roku 1998 sme spolu s ním a s Péterom Takácsom začali prípravu stavby komárňanského Nádvoria Európy. V roku 1999 ma zvolili za člena Svetového zväzu maďarských inžinierov a architektov (Magyar Mérnökök és Építészek Világszövetsége).
Výstavy: Salón architektúry, Bratislava (kolektívna výstava, 1997), Živá architektúra (kolektívna putovná výstava, 1998), Nádvorie Európy (putovná výstava - s Petrom Vargom a Péterom Takácsom, 1999)
Literatúra: Živá architektúra 2000 (katalóg výstavy)
Nové Zámky - Dom vychádzajúceho Slnka, čelný pohľad
|
|
|
 |
|
 |
|
Významnejšie diela: Kúria Vernosť (Vydrany, 1993), dom Metamorphosys (Komárno, 1994), Dom vychádzajúceho Slnka (Nové Zámky,1994), Alžbetin dom (Komárno, 1994), Krajčírska dielňa GAL (Svätý Peter, 1995), obchod so zmiešaným tovarom BAKER (Marcelová, 1995), penzión ÁRGYÉLUS (Martovce, 1995), dom SYMBIOSIS (Dunajská Streda, 1995), dom MÉLISANDE (Komárno,1995), dom APPROACHES (Komárno, 1995), Dom brata Slnka a sestry Luny (Okoličná - Lúky, 1995), penzión Kráľkin bozk (Komárno, 1996), dom AD LEONES (Gbelce, 1996), dom VILLA RUSTICA (Dunajská Streda, 1996), Zlatá ulička (Komárno, 1996), administratívna budova SHILA (Komárno, 1997), Kostol baptistickej cirkvi (Komárno, 1998), administratívna budova ZLATOTEX (Dunajská Streda, 1998), Kultúrno-oddychové centrum Bašta V. (Komárno, 1999), hotel LEONOR (Kolárovo, 1999), umelecko-remeselné dielne školy SCHOLA PRIVATA GUTAIENSIS (Kolárovo, 1999).
Ing. Peter Takács, dodávateľ stavby
Netradičný životopis
Milému čitateľovi ponúkam do pozornosti tento netradičný životopis, ktorý sa nepodobá zaužívaným, hlavne tým, ktoré sa písali pred Nežnou revolúciou, pred rokom 1989. Je to skôr druh spovede, nezostavenej schematicky, ale vyvierajúcej z mojich najhlbších pocitov a presvedčení. Popri zaužívaných životopisných údajoch by som chcel v kocke porozprávať, čo pre mňa znamená obdobie od jari 1998 do jesene 2001, obdobie výstavby Nádvoria Európy, a zároveň doteraz najdôležitejšie obdobie v mojom doterajšom živote.
Narodil som sa v roku 1956 v Sládkovičove pri Bratislave. Od svojho otca, ktorý bol povolaním maliar - odchovanec starej školy - som sa naučil, že pri práci je najdôležitejšia kvalita. Záľubou mojej matky bolo maľovanie obrazov, verím, že z ich citu pre krásu som dostal kúsok do vienka aj ja. Im vďačím aj za svoje bezstarostné detstvo prežité na Kozej ulici.
Komárno - obnova slávnostnej sály býv. Dôstojníckeho pavilónu, 1994
|
|
|
|
|
|
|
Navštevoval som gymnázium v Galante, univerzitné štúdium som absolvoval v českom meste Brno. V roku 1982 som získal diplom na stavebnej fakulte. Tu strávené roky vo veľkej miere ovplyvnili môj ďalší život. Výučba staviteľstva na brnianskej univerzite prebieha aj v európskom meradle na vysokej úrovni. Najviac som si vážil učiteľov, ktorí vo svojich prednáškach vedeli aj najkomplikovanejšie problémy podať jednoducho, pre každého zrozumiteľným spôsobom. Spomedzi nich sa najviac vynímal profesor Rochla, ktorý bol vynikajúcim stavbárom, bezprostredným človekom. Prezradil nám, že predtým, ako sa stal univerzitným učiteľom, prešiel všetkými stupňami v odbore, začínal ako murársky učeň. Ovplyvnený jeho osobnosťou zastávam názor, že stavebný inžinier musí poznať svoj odbor pomocnými prácami počínajúc. Ani teoretické vedomosti na najvyššej úrovni neznamenajú nič bez ich praktickej uplatniteľnosti. V Brne sme s priateľom Jurajom Subom počas troch rokov viedli Študentský klub Ferenca Kazinczyho (KAFEDIK).
Po ukončení štúdia som hľadajúc prácu navštívil viaceré mestá južného Slovenska. Spomedzi možností som si vybral Komárno, pretože ma zaujalo svojou jedinečnou polohou, históriou a pestrým kultúrnym životom.
Pred zmenou politického systému som pracoval vo viacerých spoločnostiach, organizáciách, už dva roky pred demokratickým prevratom som vyskúšal svoje schopnosti ako súkromný podnikateľ popri zamestnaní. Podnikať v hlavnom zamestnaní v oblasti stavebníctva som začal v r. 1990. V roku 1993 som bol spoluzakladateľom T & O, spol. s r. o. Spoločnosť sa zaoberala realizáciou stavieb, výrobou a predajom stavebného materiálu, a dosiahla v tejto oblasti významné úspechy. Ako najvýznamnejšie referencie realizované na území Komárna môžem spomenúť rekonštrukciu viacerých budov Novej pevnosti, prinavrátenie pôvodného vzhľadu interiéru Dôstojníckeho pavilónu, prestavbu niekdajšieho hotela Centrál, renováciu a prestavbu Bratislavskej brány a bastiónu IV. Osobné dôvody ma v roku 1997 prinútili zo spoločnosti vystúpiť.
Cítil som sklamanie a prázdnotu, tento stav však netrval dlho. Patrím medzi ľudí, ktorých keď pritlačia k múru, znova sa postavia na vlastné nohy a opätovne bojujú s ešte väčšou silou a odhodlanosťou ako v minulosti. Za takýchto okolností posúva človek laťku nahor, a preto som hľadal vhodnú výzvu. Po zmapovaní Komárna a jeho okolia padla moja voľba v roku 1998 na zanedbaný vnútorný dvor Zichyho paláca. Hľadajúc partnerov pre budúce podnikanie som ako prvého oslovil pána inžiniera Viliama Fábryho, ktorý bol v tom čase predsedom Komisie pre rozvoj mesta. Počas našich spoločných odborných úvah navrhol, že zástavba by sa mohla podobať barcelonskému vidieckemu skanzenu. Viliam Fábry sa z dôvodu zaneprázdnenosti vzdal ďalšej spolupráce, preto som po dlhom zvažovaní nakoniec prizval k vypracovaniu stavebných štúdií a k ďalšej spolupráci pána Nándora Litomericzky a Petra Vargu. So štúdiami pána inžiniera Litomericzkého som sa stretol v Komisii pre rozvoj mesta, a keďže boli spracované z môjho pohľadu sympatickým štýlom, rozhodol som sa s ním spolupracovať. Po zrodení štúdie pokrstenej názvom: „Nádvorie Európy“ a po ročnom, pre náš štát typickom, byrokratickom kolotoči sa mohla začať výstavba. Toto moje životné obdobie charakterizovali bezsenné noci, hlavne preto, že do odkúpenia stavebných pozemkov a naštartovania výstavby som investoval celý svoj majetok. Prvýkrát som si vydýchol až v momente, keď sa nad povrchom zeme ukázali múry prvého podlažia a prihlásili sa prvé „lastovičky“ - súčasní spolumajitelia. Priebeh výstavby znamenal pre mňa oveľa príjemnejšiu úlohu, o akokoľvek komplikovanú konštrukciu sa jednalo. Pôvodné riešenia si vyžiadali viacero zmien v priebehu výstavby, takto napr. vznikli aj dve podzemné podlažia pod námestím.
Komárno - Pevnostný systém Komárna - Bratislavská brána, pamiatková obnova, 1995
|
|
|
|
|
|
|
V záujme realizácie tohto komplikovaného a náročného diela som sa snažil zúročiť svoje takmer dvadsaťročné profesijné a podnikateľské skúsenosti. Popri realizačných úlohách sme museli riešiť široké spektrum organizačných, manažérskych, ekonomických a finančných problémov. Pociťoval som potrebu participovať aj v procese projektovania - najmä pri projektovaní konštrukcie, statiky a inštalácií.
Popri zdolávaní mnohých prekážok, pri pohľade na rýchly rast stavby, počas ktorého Nádvorie Európy nadobúdalo vysnenú podobu, sa ma zmocňoval pocit šťastia, pretože som cítil, že výstavbou tohto komplexu stavieb v centre mesta svojim spôsobom prispejem aj ja k rozkvetu mesta Komárno.
Mnohí sa zaujímajú o tajomstvo úspechu, ktorým je realizácia grandiózneho investičného projektu takéhoto charakteru za všeobecne známej nežičlivej hospodárskej situácie Slovenska. Odpoveď znie, že tajomstvo neexistuje, kľúčom k úspechu je dobre zorganizovaná kolektívna práca, odbornosť, vytvorenie skupín na ochranu záujmov a v neposlednom rade skutočnosť, že človek má veľmi rád to, čo robí.
Týchto pár rokov patrí medzi najšťastnejšie v mojom živote, pretože som sa medzičasom stal otcom dvoch dcér, Evelyn a Odetty, ktoré sú pre mňa v súčasnosti najdôležitejšie, až po nich nasleduje práca, v neposlednom rade sa vo svojom voľnom čase venujem ľudovej hudbe.
(Preklad: Anna Hernádi)
Ing. arch. Peter Varga, autorizovaný architekt
Človeka najviac formujú prvé roky života, to isté platí aj o štúdiách či profesionálnej praxi. Patrí sem rodinné prostredie, ľudia, ale takisto i mesto, v ktorom človek vyrastá. Iný vplyv má panelové sídlisko v meste bez historického centra, iný vplyv má mesto s históriou, ktorú prezentuje hlavne architektúra. Výsledkom tohto začarovaného kruhu vzájomného pôsobenia môže byť kvalitatívny rozdiel v ponímaní koreňov našej i európskej kultúry a histórie, ale aj v nájdení si svojho miesta, ako aj pochopenie ducha miesta (genius loci) prostredníctvom architektúry. Je to aj vedomie, že každý odkiaľsi pochádza a niekam patrí. V živote som sa stretol s viacerými, podľa mňa hodnotnými i menej hodnotnými ľudmi, rovnako aj projektmi, na ktorých som pracoval doma a mnoho rokov i vo svete.
Izsa — Leányvár, római helyőrség Celemantia (Limes Romanus része), helyreállítás, 1997
|
|
|
|
|
|
|
Narodil som sa 28. apríla 1959 v Nitre, ale dvadsaťosem rokov života som prežil v Komárne, kde som ukončil v roku 1978 gymnázium. Po absolvovaní Fakulty architektúry na SVŠT (STU) v Bratislave som prvé tri roky svojej praxe pracoval v Komárne, v meste, ktoré mi prirástlo k srdcu. Viaceré moje projekty sú spojené s týmto mestom, aj napriek tomu, že som sa v roku 1987 odsťahoval s rodinou do Bratislavy, kde som pôsobil v oblasti pamiatkovej starostlivosti - obnova mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku. Od roku 1990 pôsobím ako projektant, najprv vo vlastnom ateliéri SAAD a následne ako autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov. V rokoch 1996-1997 som spolupracoval s Ľudovítom Godányim, od roku 1997 s Nándorom Litomericzkym, s ktorým sme neskôr založili spoločný Ateliér Európa.
Počas svojej praxe som pracoval ako projektant, ako spoluautor, či ako autor na rôznych projektoch novostavieb i rekonštrukcií. Projektoval som do Komárna (Administratívna budova OSC Komárno, Parkové úpravy a drobná architektúra v Nesvadoch - v spolupráci s Ivicou Schwarzovou -, Informačný systém Rímskeho tábora v Iži a Náznaková rekonštrukcia Rímskeho tábora v Iži, Stála expozícia: Rímske lapidárium v bastióne VI.), do Bratislavy (Výhliadková reštaurácia Slavín - v spolupráci s Ľudovítom Godányim), do Dolného Kubína (Autosalón Škoda Orava - v spolupráci s Nándorom Litomericzkym), do Prahy a Viedne (viacero obytných domov, administratívnych budov, hotel s tenisovou halou a športová hala). Stála expozícia Lapidária rímskych pamiatok bola ocenená ako Výstava roka 1993 a Cenou EUROPA NOSTRA udelenou dánskym korunným princom za záchranu a vhodné kultúrne a spoločenské využitie pamiatky európskeho kultúrneho dedičstva.
Bratislava - Vyhliadková reštaurácia na Slavíne (spolupráca: Ing. arch. Ľ. Gogányi)
|
|
|
|
|
|
|
Od roku 1998 sme spolu s Péterom Takácsom a Nándorom Litomericzkym začali pripravovať a v roku 1999 realizovať projekt Nádvoria Európy. O náročnosti tohto originálneho projektu len sčasti hovorí táto kniha. EURO INVESTA, a.s. nás poverila nielen jeho projektovaním a realizáciou, ale aj marketingom, managementom a vybudovaním imidžu. Zástupy ľudí, ktoré denne prúdia na Nádvorie Európy, sú dokladom toho, že sa nám to spolu s tímom schopných ľudí okolo nás podarilo. To hovorí samo za seba.
Chcem sa poďakovať svojej rodine, našim zamestnancom Ateliéru Európa a akciovej spoločnosti EURO INVESTA, chcem sa poďakovať i tým ľuďom, ktorí - každý svojou mierou - prispeli k dosiahnutiu tohto výsledku: E. Dénesová, Z. Harsányi, P. Staňa, poslanci mestského zastupiteľstva, pracovníci štátnych úradov a mestských úradov v Komárne.
|
|
