|
Nemecký dom - odkryté nástenné maľby z doby, kedy budovu využívali ako divadlo.
|
Eva Dénesová
|
|
|
 |
|
 |
|
Víchor dejín neobišiel ani naše mesto. Mnoho - z hľadiska osídlenia významných a dôležitých - stavebných diel bolo zničených, takže ich poznáme len z písomných záznamov, čo je temer krivdou voči slávnej minulosti. V začiatkoch stavebného projektovania sme sa rozhodli, že z diel zničených v priebehu dôb obnovíme tie, ktoré považujeme za najdôležitejšie a navrátime ich do života.
V roku 2000 sme na nádvorí Zichyho paláca vybudovali kópiu Hudobného pavilónu. Táto nová stavba slúži ako vchod do pivničných priestorov paláca. Pri vstupe sme umiestnili štvorjazyčné (slovensky, maďarsky, anglicky, nemecky) pamätné tabule s nasledovným textom:
Kópia Hudobného pavilónu.
Pohľad na Hudobný pavilón od zvonice.
|
Štefankovič József - Jakó
|
|
|
|
|
|
|
Pôvodne stál v parku Anglia, kde bol využívaný vojenskou kapelou miestnej posádky. Popri iných tu dirigovali hudobné vystúpenia vojenskej kapely Franz Lehár st. a Béni Egressy. Rekonštruovaný v roku 2000.
Tvorcovia Nádvoria Európy
Slávnostnú reč pri odhalení pamätnej tabule predniesli Tibor Bastrnák, zástupca prednostu Krajského úradu v Nitre a miestny historik Zoltán Szénássy.
Druhým, aj z hľadiska dejín mesta významným dielom je mestská studňa. Studňu dalo v roku 1777 na hlavné námestie pred radnicou postaviť slobodné kráľovské mesto Komárno, tu sa nachádzala do roku 1878. „V roku 1877 navštívilo veľkoknieža Ján ako veľký zberateľ starožitností mestskú radu, aby mu odstúpila starobylú kovanú časť studne stojacej na námestí pred radnicou“ (József Baranyai: Fejedelemjárás Komárom vármegyében). Mesto jeho prosbe vyhovelo a kované mrežovie darovalo veľkokniežaťu Jánovi Salvátorovi, ktorý tu od roku 1876 pôsobil ako dôstojník, a ktorý ho - potom, čo ho v roku 1881 povinnosti odvolali a z mesta sa odsťahoval - vzal so sebou do Rakúska a studňu dal znova postaviť na nádvorí svojho kaštieľa v Gmundene, kde je ju možné vidieť dodnes. Ako protihodnotu daru venovalo knieža mestskej nemocnici 500 forintov. Dr. József Baranyai vo svojej knihe „A fejedelemjárás Komárom vármegyében“ píše: „...v meste vzniklo hnutie, aby sa toto vynikajúce kováčske dielo, ktoré dostalo knieža, navrátilo z kaštieľa Orthovcov ležiaceho na brehu gmundenského jazera, kde sa doteraz nachádza. Hnutie však neviedlo k úspechu.“
Detail mestskej studne.
|
Peter Varga
|
|
|
|
|
|
|
My sme - takmer o sto rokov neskôr - naplnili cieľ tohto hnutia. Už pri začiatkoch projektovania Nádvoria Európy sme si predsavzali, že navštívime Gmunden a nájdeme dielo, ktoré tak dobre poznáme z opisov a fotografií. Bolo to pre nás dôležité, lebo sme na jednej strane boli zvedaví na to, aký je dnes vôbec stav studne, na strane druhej sme dúfali, že sa dozvieme také historické fakty, ktoré nám neskôr pomôžu pri realizácii kópie studne. Naše nádeje sa naplnili... Dňa 2. októbra 1998 v skorých ranných hodinách odchádzala naša pracovná skupinka z Komárna. Chceli sme sa na vlastné oči presvedčiť, že sa studňa zachovala až do dnešných čias. Po päťhodinovej ceste autom sme dorazili na miesto, kde sme sa vďaka ochote domácich, po netrpezlivom čakaní, dostali k hlavnému vchodu kaštieľa Orthovcov. Otvorili sme bránu, vstúpili a zrazu sme zostali stáť zoči-voči tomu komárňanskému majstrovskému dielu, ktoré kedysi zdobilo naše hlavné námestie. Len čo sme sa prebrali z dojatia, pustili sme sa usilovne do práce: objavil sa papier, ceruzka, meracie pásmo a dielo sme presne zamerali.
Komárňanská mestská studňa na nádvorí kaštieľa Salvátor-Orthovcov v Gmundene.
|
Peter Varga
|
|
|
|
|
|
|
O studni a jej jednotlivých častiach sme zhotovili niekoľko tuctov fotografií. Nadviazali sme kontakt s riaditeľom tamojšieho múzea, ktorý nám bol veľmi nápomocný po tom, čo sa dozvedel, kto sme a s akým cieľom sme prišli. Porozprával nám, ako sa studňa dostala na dnešné miesto. Dozvedeli sme sa, že studňu v roku 1996 obnovili a skorodované časti vymenili. Tieto časti studne umiestnili do skladu, ale keď zistili dôvod našej návštevy, vyhoveli našej prosbe a darovali nám ich. Na základe meračskej dokumentácie sme dali vyhotoviť rekonštrukčnú kópiu studne. Naším predchádzajúcim zámerom bolo, že bude zdobiť fontánu Millennium na Nádvorí Európy, ale museli sme uznať, že najdôstojnejšie miesto by mala pred radnicou - tam, kde ju v roku 1777 dali postaviť naši predkovia.
Zásluhou občianskeho združenia Palatinus a akciovej spoločnosti Euro Investa Bratislava (ktorá finančne zabezpečovala vyhotovenie rekonštrukčnej kópie, náklady na dopravu, montáž i umiestnenie) bola kópia mestskej studne dňa 14. júla 2000 slávnostne odovzdaná po tom, čo mesto vyjadrilo súhlas s jej dočasným umiestnením (do 31. júna 2001) na Námestí gen. Juraja Klapku. Malej slávnosti sa zúčastnili viacerí poslanci mestského zastupiteľstva a obyvatelia mesta. V mene obyvateľov Komárna vyslovil slová vďaky za znovupostavenie studne miestny historik Zoltán Szénássy. Pri príležitosti odovzdania studne predniesol slávnostný príhovor Miklós Fehér, poslanec Národnej rady SR za Stranu maďarskej koalície a poslanec mestského zastupiteľstva:
Mestská studňa a socha gen. J. Klapku.
|
Štefankovič József - Jakó
|
|
|
|
|
|
|
„Zišli sme sa tu na oslavu, na oslavu znovuzrodenia diela výrazných umeleckých hodnôt, diela významného i z hľadiska dejín mesta. Myšlienka obnovy mestskej studne na hlavnom námestí slobodného kráľovského mesta Komárna je rovnakého dáta ako myšlienka výstavby neďalekého Nádvoria Európy... Vychádzajúc z platnosti „genia loci“, z aspektu ducha miesta môže byť samozrejmé, že diela pre mesto dôležité, ale stratené vo víchre dejín, pomaly prežívajú svoje znovuzrodenie. Ako pre každú dobrú vec, aj pre toto však bolo potrebné viesť boj s ľudskou závisťou a nepochopením, čeliac veru niekedy aj otvorenému súboju. V oblasti materiálnej a duchovnej obrody môže mesto pri realizácii takýchto a podobných predstáv urobiť výrazný krok.
Vážené dámy a páni! Mestská studňa je po 122 rokoch opäť na svojom pôvodnom mieste, odo dnešného dňa patrí vám všetkým.“
História studne sa tu však nekončí: o jej definitívnom osude po ukončení platnosti povolenia vydaného mestom na jej dočasné umiestnenie na pôvodnom mieste sa ešte nerozhodlo. Môžeme len dúfať, že zvíťazí zdravý rozum a studňa zostane na dôstojnom mieste, tam, kde ju v r. 1777 dali postaviť mešťania Komárna, a mesto už po druhýkrát nezašantročí toto skvelé umelecké dielo.
Hudobný pavilón a základný kameň Nádvoria Európy.
|
Nagy Tivadar
|
|
|
|
|
|
|
Medzi historické pamiatky patrí aj budova bývalého mestského divadla, ktorá stojí vo dvore Zichyho paláca. V priebehu výstavby sme odkryli základy budovy, pri ktorých bol ako stavebný materiál použitý vápenec z rímskeho tábora v Leányvári neďaleko obce Iža. Doterajšie poznatky poukazujú na to, že táto stavba pochádzajúca pravdepodobne zo XVII. storočia bola postavená na okraji stredovekého cintorína a je pravdepodobné, že toto bola pôvodná kúria rodu Zichyovcov. V dobe od roku 1800 do roku 1827 tu hrávali predstavenia divadelné spoločnosti, ktoré zavítali do mesta, tu našli svoje miesto i tanečné zábavy. Vo vtedajšom slobodnom kráľovskom meste prekvital nielen obchod, ale aj spoločenský život. Koncom XVIII. storočia do mesta viackrát zavítali členovia bratislavského nemeckého divadelného súboru. Komárňania však chceli, aby v meste vyvíjal činnosť aj stály maďarský divadelný súbor. Začiatkom XIX. storočia župa podporovala vec maďarského divadelníctva. Prvé javisko bolo postavené v hlavnej sále kúrie Zichyovcov v centre mesta. Gróf Ján Zichy neskôr prenechal kúriu pre divadelné predstavenia. V budove sa striedali predstavenia nemeckých a maďarských divadelných súborov. Vystupovala tu aj najväčšia herečka svojej doby Róza Széppataki Déry Istvánné, ktorá tu pôsobila temer jednu celú zimu. V záklenkoch zamurovaných okenných otvorov sa z tohto obdobia zachovali pôvodné nástenné maľby: žlté rozetové motívy na pozadí zeleného mramorovania.
Svedok minulosti (rekonštruované priečelie synagógy).
|
Štefankovič József - Jakó
|
|
|
|
|
|
|
Budovu využívali ako divadlo do roku 1827, kedy sa stala majetkom tunajšej židovskej komunity a bola prestavaná na prvú židovskú modlitebňu mesta (zvýšili strop budovy, vybudovali galériu pre ženy, vytvorili nové okenné a vstupné otvory, zamurovali okná divadla). Neskôr bola budova používaná ako obytný dom a následne viackrát prestavaná. Posledným užívateľom bola mestská polícia. Počas obnovy sme náznakovo rekonštruovali priečelie synagógy. Motívy farebných vitráží okenných otvorov čerpajú z čiastočne zachovanej maliarskej výzdoby interiéru synagógy.
Dňa 22. apríla 2000 sme počas výkopových prác dolného námestia Nádvoria Európy objavili časti keltskej hrnčiarskej pece z neskorej doby laténskej. Jej vznik je možné datovať na základe bohatých nálezov (keramika s čiernym črepom a farebná glazovaná keramika) do doby 60-50 pr. Kr. V priebehu archeologického výskumu sa počet odkrytých pecí zvýšil na sedem. Takýto nález súboru keltských hrnčiarskych pecí je ojedinelý nielen na území Slovenska, ale v celej Karpatskej kotline. V oblasti celého stredného Podunajska (vrátane územia Rakúska) bolo doteraz odkrytých desať keltských hrnčiarskych pecí rôzneho typu a konštrukcie. Tento významný archeologický nález je jednoznačným dokladom toho, že na území dnešného mesta existovalo v minulých dobách významné keltské oppidálne centrum, čomu nasvedčujú aj archeologické prieskumy v iných častiach centra mesta. Časť hrnčiarskych pecí bude prezentovaná na dolnom námestí Nádvoria Európy v rámci budovaného Múzea keltskej kultúry.
Celkový pohľad na zvonicu.
|
Eva Dénesová
|
|
|
|
|
|
|
|
